Pivné štýly – vrchné kvasenie

Pivné štýly – vrchné kvasenie

Pivné štýly, ktoré sa varia vrchným kvasením.

Minule sme si predstavili najznámejšie pivné štýly, ktoré vznikli spodným kvasením. Dnes by sme otvorili rozsiahlejšiu kapitolu vrchne kvasených pív, v ktorej nájdeme skutočne rozmanitú ponuku tohto zlatistého moku. Vrchne kvasené pivá získavajú čoraz viac na popularite aj u nás. 

Vrchne kvasené pivá

Vrchné kvasenie pivá prebieha približne pri teplotách v rozmedzí 13 až  24 °C, po kvasení sa pivo necháva odležať. Ich doba ležania je kratšia, ako tomu býva v prípade spodne kvasených pív.

Tieto pivá často nazývame anglickým výrazom „ale“ (čítaj ejl), avšak správny „ale“ by mal mať jantárovú farbu, čo však niektoré vrchne kvasené pivá nemajú. Pivá „ale“ sú menej uhladené ako ležiaky, majú komplexnejšiu a sladovo-ovocnú chuť, často horkastú, korenistú či sladkastú, no stretneme sa aj s kyslastou.

Vrchne kvasené pivá majú silnú fanúšikovskú základňu hlavne v anglojazyčných krajinách, ako je Veľká Británia, USA, Austrália či Írsko, no v poslednej dobe sa vďaka remeselným pivovarom začínajú pevne usádzať aj v našom prostredí.

Niektoré ale pivá, napríklad od pivovaru Bernard, nájdeme aj na pultoch väčších supermarketoch.

V základnom rozdelení vrchne kvasených pív nájdeme:

– pale ale (sem patrí IPA, EPA, APA a ďalšie)

– nemecké ale

– francúzske či belgické ale

– stout/porter

– ďalšie druhy ale: cream ale, brown ale, cascadian ark ale, american black ale, mild ale alebo írske ale

Začneme klasickými pale ale:

India Pale Ale (IPA)

Ako už názov indikuje, ide o pivo určené pre export do Indie. Toto pivo sa pôvodne varilo v Anglicku od 18. storočia špeciálne nato, aby prežilo dlhú pravdu po mori do tejto britskej kolónie, kvôli čomu bolo silne chmelené. IPA je už dnes známe aj v našom prostredí a dá sa pomerne ľahko zohnať. Vyznačuje sa svetlou až polotmavou farbou, vyššou stupňovitosťou a obsahom alkoholu ako aj značnou horkosťou. Skvele sa hodia k indickej kuchyni a pálivejším jedlám. Existuje viacero druhov piva IPA, napríklad anglická IPA, americká IPA či double IPA a session IPA.

American Pale Ale (APA)

Ide o pomerne veľmi mladý druh pivného štýlu, ktorý vznikol v roku 1980 v jednom americkom pivovare. Je chmelené americkými aromatickými chmeľmi, má svetlú farbu a horkastú chuť. Neprekvapí teda, že pivo sa skvele hodí k burgerom, grilovaným jedlám, ale pokojne si ho môžete dať aj k šalátom, alebo dokonca sushi.

English Pale Ale (EPA)

EPA býva niekedy označovaná aj ako bitter, z ktorého indikujeme vysokú horkosť piva. Je tomu skutočne tak, EPA varená pôvodne v anglickom pivovare v meste Burton-upon-Trent je jedným z najhorkejších pív na svete, čo je spôsobené vodou s vysokou tvrdosťou a tradičnými anglickými surovinami. Pivo ma medenú farbu, je suchšie a výborne sa hodí k najrozličnejším druhom mäsa, od pečeného jahňačieho až po burgery.

EPA má však aj niekoľko poddruhov, napríklad light ale, burton pale ale či ESB – extra strong bitter.

Zaujímavý výber pív ponúkajú aj belgické ale:

Dubbel

Ide o jeden z druhov belgických dark ale pív. Dubel je kláštorné pivo s tmavou farbou, výrazne sladovou a ovocnou chuťou i vôňou. Farba piva sa určuje na základe pomeru dvoch druhov sladov, z ktorých jeden býva pražený. S dubbelom pred pár rokmi u nás prišiel napríklad štiavnický pivovar ERB v limitovanej edícii.

Quadrupel

Je ďalším druhom belgických dark ale. Patrí medzi veľmi silné kláštorné a trapistické pivá s tmavou farbou a broskyňovými tónmi v chuti.

Tripel

Taktiež patrí medzi kláštorné pivá, je silné a prevládajú v ňom kvasinkové chute a vône. Ovocná zložka je dominantná.

Belgian Blond Ale

Pivo vzniká jedine zo sladu od jednej obiloviny, prevažne jačmeňa. Do piva sa nepridáva iba chmeľ, ale často bývajú aj bylinného charakteru. V niektorých belgických oblastiach dokonca chmeľ zámerne vylučujú.

Saison

Tento druh piva sa varil špeciálne v chladných zimných mesiacoch, aby bol pripravený na leto. Leto prečkávalo v studených pivniciach, aby bolo žiadaným osviežením pre sezónnych (odtiaľ názov) pracovníkoch na farmách a v poľnohospodárstve. Ide o silnejšie pivo s ovocnými či korenistými tónmi.

Flanders red ale

Posledný pivný štýl, varený v Belgicku, ktorý si predstavíme má výrazné ovocné tóny a jemnú kyslosť. Podľa názvu má sýto červenú farbu. Horkosť býva nízka. Pivo dozrieva v dubových sudoch po dobu až dvoch rokov, kde sa formuje jeho charakter. Svojou kyslosťou tak trochu pripomína víno.

V ďalšom dieli sa pozrieme na ďalšie vrchne kvasené pivá a predstavíme si aj pšeničné a spontánne kvasené pivá.

 

Na zdravie!

autor: Mustang

One thought on “Pivné štýly – vrchné kvasenie

  1. Dobrý deň,dal som sa na izbové “varenie”piva Room beer cooker 😀 yarobil som koncentrát India Pale Ale od Brewferm stupňovitosť 6,5%vol.Nechcem ho stáčať na dokvasenie do fliaš,ale rozhodol som sa pre nový dubový sud ,je to v poriadku?

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.