Pivné štýly, ktoré sa varia spodným kvasením.
Pivné štýly, viete čo to vlastne znamená a koľko ich poznáme? Ak by sme sa spýtali bežného človeka, aké typy pív pozná, väčšina nezasvätených by vymenovala „desiatku, dvanástku a tmavé“. Prinajlepšom ešte pšeničné. Pár tisícročná história varenia piva nám však dala nepreberné množstvá pivných druhov, horkejších, jemnejších, silnejších i slabších a tak si dnes môže vybrať „to svoje“ pivo snáď každý milovník tohto zlatistého moku. Aké štýly teda poznáme?
Rozdelenie piva
prevažne podľa spôsobu jeho kvasenia, kde rozlišujeme tri druhy:
- spodné kvasenie (sem patria ležiaky)
- vrchné kvasenie (tzv. ale – čítaj ejl)
- spontánne kvasenie divokými kvasinkami
Najznámejšie v našich puboch a baroch sú práve ležiaky. Preto sa na ne pozrieme ako prvé:
Spodne kvasené pivá
Pivá tohto typu sú kvasené dlhšie a pri nižších teplotách, obvykle 8 °C. Kvasnice, ktoré pri tejto teplote pracujú, klesajú na dno kvasnej nádoby a preto hovoríme o spodnom kvasení. Kvasenie pri pomalšie a aj trvá dlhšie, obvykle 30 dní. Po tejto dobe, keď pivo odkvasí, necháva sa odležať – odtiaľ názov ležiak (lager). Odležanie trvá zvyčajne tri a viac týždňov. Počas tejto doby sa pivo chuťovo obohatí, zjemní a uhladí.
Pre ležiaky je charakteristické filtrovanie, ktorým sa pivo na jednej strane zbavuje zákalu, získava čírosť a predlžuje sa jeho trvanlivosť, avšak na druhej strane môže filtrácia ochudobniť pivo o niektoré chuťové nuancie. Preto niektorí uprednostňujú nefiltrovanú variantu tohto typu piva.
Ležiak českého typu
Prvýkrát bol uvarený v roku 1842 v Plzni bavorským sládkom Jozefom Grollom. Ten na varenie piva použil žatecký chmeľ, svetlé slady, plzeňskú mäkkú vodu a bavorskú technológiu varenia piva spodným kvasením. Vytvoril tak slávny plzeňský ležiak s vyššou koncentráciou chmeľu a stredne horkou chuťou. Pivo, ak prešlo filtráciu, je číre a zlatistej farby. Typickým predstaviteľom je Pilsner Urquell.
Svetlé výčapné pivo
Pod týmto názvom u nás nájdeme slabšie verzie ležiakov, ktoré kvôli kratšej dobe ležania majú stupňovitosť maximálne do 11°. Okrem nižšieho obsahu alkoholu majú aj slabšiu horkosť a skladovú chuť.
Viedenský ležiak
Týmto pojmom označujeme polotmavý ležiak červeno hnedej až hnedej farby, ktorý sa varí z viedenského sladu. Vo vôni tohto piva môžeme pozorovať bohatú sladovosť a v chuti i vôni môžeme cítiť tóny praženého sladu. Horkosť piva je nízka, no vďaka špecifickej sladovej chuti toto pivo je veľmi zaujímavým pivným štýlom.
Märzen
Ako už z nemeckého názvu tohto piva vyplýva, Märzen (alebo Marcové) bolo varené hlavne na jar, teda na konci pivovarskej sezóny. Po uvarení sa totiž nechával cez leto odležať v studených pivniciach, aby bol pripravený na podávanie počas známeho Oktoberfestu. Tradícia varenia Märzenu siaha až do 18. storočia. Ide o plné pivo s bohatou sladkou sladovou chuťou a strednou horkosťou.
Bock
Aj tento ležiak sa varil a varí v Nemecku (konkrétne v meste Einbeck, odkiaľ vznikol jeho názov Bock). Kedysi však šlo o vrchne kvasený ležiak a až neskôr sa prešlo na kvasenie spodné. Ide o silnú verziu ležiaka s približne 7 % alkoholu. Pôvodne to bolo polotmavé až tmavé pivo, no dnes už existuje viacero druhov a poddruhov Bocku. Vôňa a chuť je výrazne sladová, v pive je jemne cítiť aj alkoholové tóny.
Dopplebock
Dopplebock ja bavorskou špecialitou, ktorá bola po prvýkrát uvarená paulánskymi mníchmi. Tí toto pivo konzumovali v období pôstu, aby sa tak zasýtili. Podobne ako Bock, je aj tento pivný štýl veľmi silne sladovej chuti s praženými podtónmi. Horkosť je nízka a pivo obsahuje približne 7 až 10 % alkoholu.
To by sme mali najhlavnejšie pivné štýly, ktoré sa varia spodným kvasením. Nabudúce sa pozrieme na oveľa bohatšiu plejádu vrchne kvasených pív.
Zaujal Vás nejaký z týchto štýlov? Ak áno, tak na zdravie!
autor: Mustang